Som dub, starý, silný a hrdý, s koreňmi hlboko zapustenými v zemi. Dokonca si pamätám časy, keď môj les bol nekonečný a vo vetvách spievali vtáky. Moje konáre boli miestom odpočinku pre jelenie stáda, moje žalude kŕmili diviaky a veveričky, a pod mojím tieňom sa schovávali všetci, čo hľadali útočisko.
Pôda okolo mňa bola mäkká a bohatá, nasiaknutá dažďami, ktoré pravidelne osviežovali môj svet. Každá jar bola oslavou, keď sa moje listy rozvinuli a les opäť ožil. Vždy na jeseň som sa delil o svoje plody so všetkými, čo ich potrebovali.
Ale veci sa zmenili...
Najprv prišli ľudia s pílkami a sekerami. Vybrali si z nás tých najstarších, mojich bratov, ktorých drevo bolo pevné a odolné. Z niektorých urobili sudy na víno, z iných lode, čo brázdili moria. Pochopil som, že ľudia nás potrebujú. Ale potom začali rúbať stále viac. Náš les sa tak zmenšil, až som ostal sám na okraji polí, ktoré sa rozprestierali tam, kde kedysi rástli stromy ako ja.
A nahradili ma smrekom. (povzdych) Ten rýchlo rastúci cudzinec, ktorý nepozná naše zvyky a neponúka našim obyvateľom to, čo potrebujú. Smrek je tiež dolezity ale patri do ineho prostredia. Smrek nemá žalude, nemá dostatočný tieň, jeho ihličie je kyslé a tak mení pôdu a aj množstvo a druhy žijúcich rastlín a živočíchov vo svojom okolí. Ľudia hľadeli na zisky, na rýchle drevo a ja som sa pre nich stal nepotrebným.
Teraz bojujem o svoje miesto. Slnko je horúcejšie, dažde neprichádzajú tak často. Korenmi sa snažim nájsť vodu hlboko pod zemou. Niektorí moji susedia, prevažne smreky maju plytke korene preto nevydrzali. Bohuzial nie su zvyknuti na tieto podmienky.
A potom sú tu škodcovia, ktorým sa dnes darí viac ako kedysi. Húsenice obžierajú moje listy a plesne napádajú moju kôru. V minulosti sme boli silní a odolní, no teraz sme oslabení.
Ľudia si to začínajú uvedomovať. Znovu o mne hovoria – ako o strome, ktorý dokáže udržať les silný a zdravý. Moje žalude sú zdrojom života, moje konáre domovom pre hmyz a vtáky a moja prítomnosť zlepšuje pôdu, ktorú smrek len vyčerpáva.
Ale čas beží. Ak sa ľudia nebudú ponáhľať, môže byť neskoro. Ak nám dubom nedovolíte rásť na miestach, kam patríme, z lesov sa stratí život a rovnováha. Ja som pripravený bojovať ďalej – zapúšťať korene hlbšie, dávať tieň a potravu tým, ktorí pri mne žijú.
Potrebujem však spojencov. Ak mi ľudia dajú šancu, odplatím im to. Budem tu stáť, pevný a hrdý, aby som bol oporou pre ďalšie generácie. Pretože ja nie som len strom. Som história, život a nádej.