Volám sa lykožrút. Mnohí ma poznajú – nie však skutočne. Som ten malý neobľúbený chrobák, ktorý napáda stromy a podľa vás ničí lesy.
Ale skúsme to na chvíľu otočiť. Skúsme sa na les pozrieť mojimi očami.
V lesoch, kde vládne človek, ma považujú za nepriateľa. Lesníci ma vidia ako hrozbu, zlo, ktoré treba vyrezať, zlikvidovať, odviezť čo najďalej... To preto, lebo ich učili, že les má byť čistý a usporiadaný. Žiadne mŕtve drevo - žiadny chaos! Len rovné stromy ako vojaci stojaci v rade.
Pravdou je, že odumreté drevo je základom života. Približne tridsať percent všetkých lesných organizmov je na ňom priamo závislých. Bez neho nemajú kde žiť, niektoré dokonca môžu úplne vyhynúť. A ja – lykožrút – som súčasťou tohto procesu, a tak pomáham vytvárať vhodné podmienky. Nie preto, že by som chcel byť hrdinom, ale preto, že to je môj spôsob života.
A ešte niečo – ja neútočím na silné a zdravé stromy! Zdravý strom sa bráni tak, že ma zaleje živicou a ukáže, že tu nie som vítaný. Mám šancu len pri oslabených, suchom alebo stresom poškodených stromoch, ktoré sa už nevedia ubrániť. Je to signál, že niečo v lese nefunguje tak, ako má.
V rezerváciách je to inak. Tam mi dávajú priestor. Tam les nechajú byť lesom. Tam, kde iní vidia rozpad a smrť, príroda začína tvoriť. Mŕtve kmene sa menia na domovy pre vzácne huby, chrobáky, vtáky – a aj pre mojich predátorov. Je to rovnováha. Nepopieram, že narúšam a mením, ale v zdravom lese to patrí ku kolobehu. A najmä – nie som jediný, kto mení les. Prichádzajú suchá, búrky, vietor.
Pritom ja robím len to, na čo som sa narodil.
Možno je čas prehodnotiť, ako pristupujete k lesu. Ja tie lesy napádam len pre to, že ste mi poskytli k tomu vhodné podmienky. Preto hľadajte nové spôsoby, ako v ňom hospodáriť tak, aby bolo dosť dreva, ale aj aby bol zdravý a bol pre všetkých.
Takže nabudúce, keď budete počuť, že lykožrút ničí lesy, spomeňte si na mňa. Možno nie som dokonalý, ale som súčasťou väčšieho príbehu. Príbehu, kde každý jeden tvor – aj ten najmenší – má svoju rolu.
A verte mi, lesy nie sú len na stoličky. Lesy sú domovy, sú spomienky, bezpečné úkryty, poločenstvá rastlín a živočichov, ktoré nás prevyšujú. A ja som len chrobák, ktorý sa snaží robiť to, čo robil vždy – pomáhať lesu obnoviť sily, aby mohol opäť slobodne rásť.