Ahoj, som ovca a väčšina z vás, ľudí, ma vidí len ako bielu huňatú guľku pasúcu sa niekde na lúke. Asi neviete, že môj život je v skutočnosti omnoho bohatší. Ako ovca domestikovaná som súčasťou stáda a to je pre mňa veľmi dôležité. Možno to nie je žiadna veda, ale vo vnútri stáda máme svoj vlastný tichý svet a pastier je ten, kto sa o nás stará.
Ráno začíname vždy rovnako. Ponaťahujem sa a pustím sa do spásania trávy. Je to moja práca, moja rutina, ale aj potešenie. Aj obyčajná tráva sa pre mňa mení na veľkú lahôdku lebo vďaka špeciálnemu zárezu na pysku, si z nej dokážem vybrať len tie najchutnejšie kúsky. Nemám horné predné zuby len tuhé podnebie, takže keď sa usmievam, možno pôsobím trochu komicky. Mám štyri žalúdočné komory, takže aj tvrdú horskú trávu dokážem premeniť na energiu a mlieko.
Žijem v stáde, nie je to len nutnosť, je to náš spôsob bytia. Spolu sme silnejšie a bezpečnejšie. Dokonale si pamätám tváre ostatných oviec aj ľudí po celé roky, takže nikto z nás nemôže zmiznúť bez stopy. Byť súčasťou skupiny znamená vedieť, kam patrím. Moje oči sú darom. Vodorovné zreničky mi umožňujú rozhľad takmer na celý horizont bez toho, aby som otočila hlavu. Aj keď vyzerám znudene, vždy viem, čo sa deje okolo a to je pre mňa dôležité, najmä v prípade nebezpečenstva. Spolu s nami kráča krajinou pastier. S palicou, klobúkom a ticho. Väčšinou počuť len vyzváňanie zvončekov, ktoré nám hrajú do kroku. Pastier nás chráni, rovnako aj jeho pes. Ak má pastier psov, ktorí mu pomáhajú, cítime sa bezpečne, oni sú tí, ktorí držia naše stádo pokope. Pohybom a štekotom nás navádzajú, aby sme sa nestratili a ak si nás vyhliadnu vlci alebo medvede, stoja pri nás a hlasným štekotom ich odplašia. Pastierova palica, jeho rozvaha a psí štekot pre nás znamenajú oporu a bezpečie.
Raz do roka prichádza čas strihania. Vtedy nás ľudia odbremenia od troch či štyroch kíl vlny. Nám sa uľaví a vy dostanete teplo v podobe vlnených svetrov a ponožiek. Vtedy si uvedomím, že aj obyčajná ovca môže mať svoju úlohu. No, nie je to len vlna. Dávam aj mlieko, z ktorého ľudia vyrábajú syry, bryndzu či jogurty. Moje kopytá sú navyše ako drobné záhradnícke náradie: narúšajú pôdu, aby v nej mohli vyklíčiť vzácne kvety, ktoré by inak nevyrástli. Moje telo je pre vás zdrojom obživy aj radosti. A večer, keď sa stmieva a kráčame späť domov, cítim, že deň prešiel tak, ako mal. Život ovce je jednoduchý, ale dobrý.
Pred rokmi sme sa pásli na horských lúkach v Beskydách takmer všade; pomáhali sme vytvárať a udržiavať pastviny, ktoré sú typické pre tunajšiu krajinu. Ale potom sme pre vás prestali byť dôležité. Starostlivosť o stádo je náročná a tvrdá práca, a ľudia sa začali sťahovať do miest, takže nás bolo stále menej. Mnoho pastvín, kde sme kedysi boli doma, už zarástlo, a dnes sú tam lesy.
Ale ja stále dúfam, že nájdeme cestu späť a lúkami sa opäť bude niesť zvuk našich zvoncov.