Keď príroda rozpráva a deti jej odpovedajú
Ako môžeme pomáhať prírode a čo by sme jej chceli odkázať? Aj takéto otázky sprevádzali interaktívne podujatia, ktoré sa 30.9. a 1.10. 2026 uskutočnili v rámci výstavy Naše Beskydy: Spolužitie ľudí a prírody. Vedci z tímu SlovakGlobe ÚEL SAV priblížili školákom fascinujúci svet beskydskej prírody a ukázali im, že jej príbehy sa týkajú každého z nás.
Podujatia symbolicky uzavreli pôsobenie výstavy v Informačnom centre vo Veľkých Karloviciach, odkiaľ sa v rámci cezhraničnej spolupráce presunula na slovenskú stranu Beskýd, do priestorov Základnej školy v Makove. Na oboch miestach mali žiaci možnosť absolvovať komentovanú prehliadku expozície, diskutovať s vedcami a objavovať prírodu z trochu iného uhla.
Príbehy, ktoré stoja za vypočutie
Na výstave sú hlavnými rozprávačmi samotní obyvatelia beskydských hôr. Hlucháň, smrek, lykožrút či voda sa prostredníctvom hlasov profesionálnych hercov predstavujú návštevníkom, hovoria o svojich potrebách aj výzvach, ktorým musia čeliť. Náučné panely zároveň odhaľujú zaujímavosti z ich života. O tom, že príroda dokáže byť pre deti mimoriadne pútavou témou, svedčili aj ich zvedavé otázky a živá diskusia s výskumníkmi prof. Tatianou Kluvánkovou, Ing. Tomášom Szabom, Ing. Dominikom Horváthom a Mgr. Kristínou Raševovou (SlovakGlobe), ako aj Vladimírou Kluvánkovou z organizácie CETIP.
Starších žiakov zaujímali tiež výstupy z medzinárodného výskumného projektu COEVOLVERS, kde mohli prostredníctvom autentických výpovedí obyvateľov, spoznať ľudí, pre ktorých je beskydská príroda neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a ktorí sa aktívne podieľajú na jej ochrane. Dozvedeli sa, ako funguje živé laboratórium (Living Lab) - priestor, v ktorom vedci, miestni obyvatelia a ďalší aktéri spoločne hľadajú riešenia environmentálnych problémov.
Milá príroda, máme pre teba odkaz
Jednou z najzaujímavejších súčastí výstavy je aktivita, ktorá obracia tradičné roly. Návštevníci totiž nie sú iba poslucháčmi príbehov prírody – dostávajú aj príležitosť sami sa jej prihovoriť. Možnosť zanechať prírode osobný odkaz sa stretla s veľkým ohlasom. V listoch a krátkych posolstvách sa objavovala vďačnosť za všetko, čo nám príroda poskytuje, ale aj ľútosť nad negatívnymi dôsledkami ľudskej činnosti. Ich spoločným posolstvom je nádej na zmenu ľudského správania, obnovenie vzájomného rešpektu a hľadanie cesty k harmonickému a dlhodobo udržateľnému spolužitiu človeka s prírodou.
Odkazy pre prírodu
„Moudrá přírodo, prosím odpusť lidem, kterí si tě neváží a ničí tvoje dary! Přeji ti hodně síly a víry v polepšení člověka.“ Hana
„Vydrž nám a našim dětem navždy.“
„Přírodo, seš super. Je mi líto, že na a do tebe hází odpadky a doufám, že to bude lepší. Dohlédnu na to.“ Juli
„Drahá príroda, prosím, postaraj sa o nás a my sa budeme snažiť, aby sme ťa nezničili.“
„Milá přírodo, vím že ti dávame jako lidstvo zabrat, měj s námi prosím trpělivost. Potřebujeme tě.“