Na mieste, kde sa stretávajú tri hranice, vedie obec muž, ktorý vie spájať.
Peter Staňo – starosta z Čierneho, pre ktorého sú Beskydy domovom aj zodpovednosťou. Verí, že skutočná sila regiónu spočíva v ľuďoch, ktorí tu žijú, v ich práci, v pôde a v pokoji, ktorý z nej vyžaruje. Nižšie uvádzame jeho príbeh.
Vzťah k Beskydám
Volám sa Peter Staňo a som starostom obce Čierne – obce na Kysuciach, v jedinečnom území, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Kto sem príde prvýkrát, pochopí, že toto nie je len miesto na mape. Je to priestor, kde sa prelína história, príroda a ľudia, ktorí nikdy nestratili vzťah k zemi. Tu, pod hrebeňmi Beskýd, som vyrastal. Pamätám si, ako sme ako deti behali po lúkach, kde sa pásli ovce a počuli sme zvuk zvoncov. Dnes, keď idem po tých istých cestách ako starosta, cítim pokoru aj zodpovednosť. Beskydy pre mňa nie sú len krajina – sú to korene, domov a záväzok.
Aktivita a motivácia
Čierne je výnimočné svojou polohou aj príbehmi. A zároveň je súčasťou Trojmedzia, kde sa stretávajú tri národy, regióny a ľudia. A práve v tom vidím našu silu – v spolupráci a prepájaní. Ako starosta sa snažím, aby sa obec rozvíjala, ale aby si zároveň zachovala svoju dušu. Podporujeme tradičné ovčiarstvo, poľnohospodárstvo, regionálnu kultúru a cezhraničné projekty, ktoré spájajú ľudí z Kysúc, Sliezska aj Poľska. V obci sme sa spoločne s priateľmi a pastierskymi majstrami zo Slovenska, Poľska a Česka rozhodli oživiť tradíciu Redykov, ide o symbolický návrat oviec z horských pasienkov. Je to tradícia, ktorá kedysi patrila k životu dediny. Dnes na tieto tradície často zabúdame, ale práve takéto podujatia nám umožňujú pripomenúť si, odkiaľ pochádzame, a ukázať mladším generáciám, ako sa tu kedysi žilo a pracovalo. Niektorým možno nie sú tradície blízke alebo im Redyk nemusí dávať zmysel. Ale predstavte si, že ak tieto zvyky dnes neodovzdáme, o pár rokov už nebude na čo spomínať. Naši potomkovia už nebudú vedieť, ako kedysi fungoval život na dedine, aká bola práca tvrdá, ale mala svoje opodstatnenie.
Výzva, ktorej čelíme
Najväčšou prekážkou je niekedy systém sám – byrokracia, ktorá brzdí rozumné veci. Malí farmári, ktorí by chceli hospodáriť, to majú ťažké. Chýba im podpora, pôda, stabilita. Často mám pocit, že tí, čo sedia za stolom v Bratislave, nikdy nedržali v ruke hrable. Ďalšou výzvou je udržať mladých v regióne. Aby tu chceli žiť, podnikať, nie len odísť do miest. Snažíme sa preto vytvárať podmienky – nie len opravené cesty, ale aj priestor pre komunitu, ktorá cíti zmysel. Verím, že obec sa nestavia len z betónu, ale z ľudského odhodlania.
Nezabudnuteľný zážitok so zvieraťom
Kysuce bez zvierat by neboli Kysuce. Ja viem, ľudia si možno často povedia – “ovce? na čo to je?” Ale vezmite si to takto, z môjho pohľadu je to príležitosť, kde sa ľudia stretnú, porozprávajú, nájdu si čas jeden na druhého, zaspomínajú si, ako kedysi vyzeral život v Beskydách. Každá generácia si skrátka môže odniesť niečo iné, pre deti to môže byť zážitok, pre starších spomienka.
Mne sa počas celého toho Redyku na chvíľku zastaví dych. Sledujem ten obraz, ako sa deti priblížia k plotom, pastieri stoja pri stáde a vidíte v ich očiach to, čo som videl ja, keď som bol malý – hrdosť, skúsenosť, spomienky. Toto je ten skutočný život dediny, ktorý sa deje tu a teraz, vtedy si poviem: Chcel by som, aby každý zažil ten moment, a dotkol sa ho prítomný okamih. A preto viem, že napriek všetkým papierom a úradom to má zmysel. Že to robíme pre túto krajinu, pre ľudí, ktorí tu žijú.
Obľúbené miesto
Ak sa ma niekto spýta, ktoré miesto mám v Čiernom najradšej, neviem vybrať len jedno.
Možno Trojmedzie, kde sa stretávajú tri hranice a človek tam cíti symbol jednoty. Šance – Valy, starý fortifikačný systém, ktorý nám pripomína, ako sa tu kedysi bránila krajina a ako ju dnes musíme chrániť my - nie zbraňami, ale rozumom a rešpektom. Keď tam stojím a pozerám na obzor, mám pocit, že to, čo spája tri krajiny, nie je len kameň alebo tabuľa. Je to príroda, voda, vietor, ľudia. A pokiaľ sa na to budeme dívať s úctou, tak hranice nebudú rozdeľovať, ale spájať. V obci žije veľa šikovných ľudí, ktorí majú čo ponúknuť. A mne ide o to, aby tu mali priestor robiť svoje veci, stretávať sa, skúšať nové nápady a jednoducho byť súčasťou toho, čo dedinu robí živou. Chcem, aby obec rástla, ale aby pri tom rástli aj ľudia aby mali možnosť sa zapojiť, ukázať, čo vedia, a robiť veci, ktoré dávajú zmysel pre nich aj pre ostatných. Keď človek vidí, že sa tu stretávajú, vymieňajú si skúsenosti a spolu tvoria niečo, čo má význam, až vtedy si uvedomím, čo domov naozaj znamená.