Miroslav Hamar je rodákom z malebnej obce Horná Mariková, obklopenej nekonečnými lesmi a strmými kopcami. Už 15 rokov je zároveň starostom. Je to optimista a pragmatik, ktorý hľadá riešenia spolužitia človeka s prírodou. Prichádza s novými nápadmi na lepšiu starostlivosť o lesy a spoluprácu s ľuďmi. Zároveň je milovníkom prírody a vášnivým poľovníkom. Jeho príbeh si môžete prečítať nižšie.
VZŤAH K BESKYDOM
Volám sa Miro a na toto miesto patrím celou svojou dušou, poznám tu každú zákrutu, strom, všetky doliny aj vrchy, ktorými je naša obec obkolesená. Mojím domovom je nielen naša dedina, ale aj všetko živé okolo nej. Každé miesto má svoje čaro, svoj príbeh. Ja som ako patriot Javorníkov a ich okolia očarený povesťami a príbehmi z Hornej Marikovej.
AKTIVITA A MOTIVÁCIA
Pred rokmi, ešte ako mladý muž ktorého bavila technika i príroda a som odišiel hľadať dobrodružstvo do armády, kde to bolo hlavne o disciplíne, poriadku, zodpovednosti i určitom zaradení sa do systému. Neskôr som pracoval v autoservise ako servisný technik pre značku Audi. Ťahalo ma to za spoznávaním a tak som sa dostal za prácou do aj Francúzska. V jednej z tamojších horských oblastí počas dní strávených medzi alpskými vrchmi som si všimol, ako tam obyvatelia a správcovia obcí dbajú na ochranu prírody. Lesy boli starostlivo udržiavané, horské potoky krištáľovo čisté bez odpadu i bez naplavených zbytkov po ťažbe a každá dedina mala premyslený systém, ako sa starať o svoje prírodné bohatstvo. Tieto skúsenosti som si priniesol so sebou , keď som sa rozhodol, že už chcem zostať v mojej domovine.
Pravidelne sa zapájam do cezhraničných a medzinárodných projektov, ako je COEVOLVERS, kde si spolu s ďalšími obcami zdieľajú skúsenosti, ako zlepšovať život v horských oblastiach. Snažím sa prichádzať s novými nápadmi – či už ide o lepšiu starostlivosť o lesy alebo o efektívnejšie spôsoby spolupráce s ľuďmi.
VÝZVA, KTOREJ ČELÍME
Existuje mnoho výziev. Ako som už povedal, snažím sa prichádzať s novými nápadmi a projektmi. Ale ako je to s dotáciami a finančnou podporou zo strany štátu? Snažím sa, ale som z toho dosť znechutený, byrokracia, prieťahy, čakanie na niekoho odborne nekompetentného, ktorý rozhoduje niekde na ministerstve. Vždy je tam problém sa k niečomu dostať a nastavené podmienky sú hrozné. A keď sa aj k realizácii projektu dostanete, tak zistíte, že strašne veľa peňazí ste minuli len na prípravu. Pre ilustráciu projekt protipovodňových opatrení v intraviláne obce sme začali pripravovať v roku 2017 a k realizácii sme sa dostali až v roku 2025.
OBĽÚBENÉ MIESTO
Každé miesto má svoje čaro. Pekných miest je veľa a pre mňa osobne takým NAJ miestom na svete sú Javorníky, vedľa sú Beskydy. Toto je pre mňa kraj, ktorý je stopercentný. Mariková – vzduch, hríby, voda, stromy, príroda, ľudia.
Príroda dá, ale aj berie. Lenže my musíme vedieť, ako jej pomôcť. V horách okolo Marikovej sa nachádzajú čarovné miesta, ktoré sú pre bežných turistov ťažko dostupné. Staré buky, vodopád ukrytý hlboko v lese a odľahlé miesta, kde za jasných nocí padajú hviezdy ako na povel.
Nie som len ochrancom lesa, ale aj pragmatikom. Už roky u nás v obci presadzujem vodozádržné opatrenia, aby dažďová voda ostávala v krajine a pomáhala predchádzať suchám. Toto je, napríklad, ešte za starého systému urobené protipovodňové opatrenie, ktoré urgujem, lebo teraz ho má správe povodie Váhu. Problémy nám robia niektorí chalupári - takí, čo sem prídu len na víkend, často nechávajú za sebou neporiadok. Odpad hádžu do lesa, a to, že tu nebývajú natrvalo znamená, že z nich obec nemá ani poplatky za dane.
Hoci to nie je jednoduché, zostávam optimistom. Moje prepojenie s prírodou je zreteľné. Hovorím, že mám svojho Boha v prírode. Keď niekam prídem, tak si opriem hlavu o buk, cítim tú silu prírody a je mi lepšie. Človek sa musí cítiť šťastne v tej prírode a musí prírodu vnímať ako súčasť seba samého. Chodiť na turistiku len pre kilometrový výkon ma nebaví. Do prírody idem s tým, že tam vidím, alebo zažijem niečo pekné. A skutočne ja na každom strome je niečo pekné, niečo jedinečné..
NEZABUDNUTEĽNÝ ZÁŽITOK SO ZVIERATOM
Som aj vášnivým poľovníkom. Pre mňa je zviera, ktoré mám výnimočne rád, diviak. My tu v Marikovej máme jeleňa v znaku poľovníckeho združenia a je i v erboch Dolnej i Hornej Marikovej. Jeleň v znaku Hornej Marikovej kľudne stojí medzi dvomi bukmi a pred vysokým smrekom. V znaku Dolnej Marikovej je jeleň v behu a v boku má zabodnutý šíp, tradícia poľovania je tu skutočne stará.
Diviak je tvrdý rytier, ktorý si háji svoje, je to nezbedník a svoju kožu nepredáva lacno. Diviačica je starostlivá a odvážna mater. Diviaka treba rešpektovať. Je to krásne zviera, prefíkané, môže byť aj nebezpečné...
Mám aj taký zážitok, pri ktorom som asi „urazil“ Sv. Huberta, alebo ako sa u nás často hovorí Bohyňu lovu, ktorou je podľa mytológie bohyňa Diana. Raz bolo treba uloviť vysokú zver aj diviaka. Bolo nás viacej, rozostavili sme sa za ranného brieždenia v doline a čakali sme na zver.
Bol som pri tejto rannej postriežke nad takým starým hlbokým jarkom. Rozvidnievalo sa. Stalo, že sa mi ukázala pasúca sa jelenica, tak si v duchu hovorím, no: „Váži tak aj 150 kíl, to je na tento terén dosť.“ Začal som uvažoval čo s úlovkom po výstrele. Ťahať úlovok z jarku hore to by sa nedalo. Uvažujem musel by som to vyšliapať z jarku, treba zohnať pomocníkov, museli by sme zobrať auto, traktor a obísť celú dolinu – to by bola akcia na pol dňa. Tak som zložil zbraň a jelenica nerušene odišla. Potom sa objavil diviak, krásavec, tiež v slušnej hmotnosti i zbrane z jeho tlamy svietili do ranného brieždenia. Aj som namieril, že ho ulovím, ale myšlienky na tú dopravu úlovku do civilizácie, možno fakt, že to bolo naozaj krásne zviera spôsobili, že diviaka hľadajúceho potravu som nechal prepásť cez celú čistinu až sa stratil v najbližšom kryte a potichy zmizol v rannom opare. Diviak pri tom prevrátil rypákom množstvo humusu. No nič!
Nakoniec som guľovnicu zaistil a nevystrelil.
Poľovačka skončila bez úlovku. Pri stretnutí s priateľmi poľovníkmi som rannú jelenicu aj diviaka zatajil. Vtedy som musel uraziť toho Sv. Huberta, lebo potom sa mi celý rok pri love nedarilo, doslova nič vhodné na ulovenie mi neprišlo.
Pokiaľ by som mal hovoriť o stromoch, tak pre mňa je taký výnimočný buk. Starý buk - to je niečo úžasné! Tá miazga pod kôrou, tá sila, keď odlúpnete kúsok tej kôry a vidíte ako to tam všetko hmýri, tak to je pre mňa pán STROM.
